ZuzanaHajdu

Zuzana Hajdu moderátorka sa začala venovať športu vďaka úrazu. Je držiteľkou medzinárodnej licencie ako cvičiteľka aerobiku. Pred niekoľkými rokmi súťažila vo fitness po boku Zory Czoborovej a Timey Majorovej. Láska k tomuto športu ju však skoro pripravila o zdravie

Keď sa na vás človek pozrie a pripomenie si, čo sa o vás píše v spoločenských rubrikách, ani mu na um nepríde, že ste zapálená športovkyňa. Pôvodne ste sa venovali tancu, prečo ste presedlali na aerobik?

Za všetko môže úraz! Pri lyžovačke vo Veľkej Rači som si dosť zložito roztrhala väzivo v kolene. Dokonca mi ho tam chceli aj operovať. Našťastie som odišla do Bratislavy a tu mi ho dali len do sadry. V tom čase som tancovala v ľudovom súbore, preto som mala dobre vytrénované svaly. To ma zachránilo, dodnes si nemusím koleno ani spevňovať. Liečba trvala štyri mesiace a do súboru som sa už nemohla vrátiť. Vypadla som z tréningov, na ktoré som pred úrazom chodila každý deň. Lenže pohyb mi chýbal, tak som vymenila tanec za aerobik.

Tam ste sa zoznámili so Zorou Czoborovou?

Aerobiku som sa venovala šesť rokov a postupne som sa od cvičenia prepracovala k predcvičovaniu. Urobila som skúšky a získala som medzinárodnú licenciu. Chodila som do posilňovne, ktorú navštevovali aj Zora Czoborová a Timea Majorová. Spoločne ma nahovorili, aby som to skúsila s fitness.

Súťažili ste celá natretá olejom a ukazovali svaly?

Prvá súťaž, to bol taký „panenský“ fitness. Nemal nič spoločné s kulturistickými postavami, ktoré môžete na súťažiach vidieť dnes. Išlo skôr o krásu tela. Myslím si, že sme sa aj väčšmi páčili divákom. Neboli sme vyčerpané, slabé, zostavy boli tanečné. Ten druhý rok som dosť pokašlala, hoci konečné umiestnenie som mala lepšie. Vlastne si to ani nejako zvlášť nepamätám.

Prečo? Bolo to také fiasko?

Držala som drastickú diétu. Pred súťažou som mala až delíriový stav a doslova výpadky pamäti. Zdravotne som bola na tom strašne zle, cítila som sa úplne vyčerpaná a slabá. Niet sa čomu čudovať, asi mesiac pred súťažou som skoro nič nejedla.

Nikto vás neupozornil, že robíte veľkú chybu? Čo na to hovorili napríklad váš tréner alebo lekár?

Nemala som jedného trénera, ktorý by mi bol všetko presne naprogramoval a ja by som ho bola poslúchla. Okolie ma upozorňovalo, ale nedala som si povedať. Mala som devätnásť a problém bol v tom, že mi radili všetci. Od každého som si potom niečo zobrala a sama som si vytvorila úsudok. Žiaľ, úplne zlý. Skončilo sa to tak, že som pila destilovanú vodu a jedla som iba mäso pripravované na vode.

Pili ste destilovanú vodu?

Áno, pretože neobsahuje minerály. Nie je tam sodík, ktorý v tele zbytočne zadržiava vodu. Keď je telo odvodnené, vyzerá chudšie a lepšie vidieť svaly. Ak človek drží správne diétu a varí neslano, destilovanú vodu nepotrebuje, ale vtedy som to vôbec nebrala do úvahy.... A tak som pila destilovanú vodu. Dokonca som si dávala draslík v tabletkách, aby sa mi voda z organizmu lepšie odplavovala.

Ako to potom vyzeralo tesne pred súťažou?

Nikoho som nepočúvala, len samu seba. Príprava na súťaž spočíva v troch fázach. Prvá je takzvaná objemovka, vtedy sa majú svaly vytvoriť, potom nasleduje ich rysovanie a posledných päť dní pred súťažou by malo nasledovať „cukrovanie“. V tejto fáze je už telo „vydiétované“, schudnuté a tuk je na minime. Aby nebolo opticky vycicané, treba mu začať dodávať cukor. Nejedia sa však sladkosti, ale napríklad ryža, banány, aby sa svaly nafúkli. Moje „cukrovanie“ spočívalo v tom, že po troch týždňoch, keď som jedla iba mäso na vode, som si každú hodinu odhryzla z banánu a dala som si jednu lyžičku ryže, čo bolo strašne málo.

Vládali ste sa pri takej strave vôbec hýbať?

Bola som vtedy úplne mimo. Do druhej, tretej som nič nejedla, len som išla behať a nasledoval tréning v posilňovni. Dnes neviem, ako som to mohla vôbec vydržať. Úplne som vyčerpala glykogén, nemala som žiadne zásoby cukru. Poslednú noc pred súťažou, keď som mala už len oddychovať a byť plná sily, som vôbec nespala. Len som pozerala do stropu. Celú noc až do rána som bola taká strašne hladná, že som sa nemohla už ani najesť. Bol to čudný hlad.

Ráno ste išli súťažiť?

Zostavu som robila rutinne ako stroj. Pri kľukoch som mala pocit, akoby mi praskali svalové vlákna. Nepamätám si ani vyhlasovanie výsledkov, mala som okno. Bola som ako mátoha. Spred roka si ma všetci pamätali ako človeka plného energie. Obdivovali ma, že som chudá, ale môjmu vystúpeniu chýbala iskra. Uvoľnila som sa až po súťaži a na recepcii som jedla jedno cez druhé.

Ako zareagovalo telo na tento nový šok po mesiaci hladovania?

Po takejto diéte by mal človek začať jesť postupne, ale ja som si dala guláš, palacinky a len som jedla a jedla. Vôbec som necítila, kedy mám dosť. Od priateľa som dostala veľký darčekový kôš plný sladkostí. Bolo tam asi dvadsať vecí, sladké tyčinky, čokolády, pukance. O štvrtej ráno som si sadla a všetko som zjedla. Potom som to ešte zajedla celým makovníkom a vianočkou s medom.

Bolo vám zle?

Zaujímavé, že nie. Ráno som sa však zobudila s opuchnutými viečkami, oči mi nebolo ani poriadne vidieť, mala som namiesto nich len dve malé štrbinky. Členky zaliate, musela som si nohy vykladať. Obličky ma boleli a strašne mi búšilo srdce. Keď som sa postavila na váhu, mala som o desať kilogramov viac ako deň predtým!

Utekali ste k lekárovi?

Samozrejme. Tie opuchy boli prevažne znakom zadržanej vody v tele. Mala som však také zlé pečeňové testy, akoby som prekonala žltačku. Našťastie som však pečeň nemala trvalo poškodenú. Vtedy som si povedala, že za to, aby som sa takto zničila, mi súťažný fitness nestojí. Aerobiku a posilňovni som však zostala verná. K cvičeniu sa už staviam s rozumom. Dnes mám kondičného trénera.

Kedy sa váš metabolizmus dostal do normálnych koľají?

Po tomto zážitku som asi päť rokov bojovala s jedlom. Darmo som pätnásť dní držala beztukovú diétu, keď som nasledujúcich päť dní jedla bez kontroly. Mohla som robiť čokoľvek, ale trvalo schudnúť sa mi nedarilo. Zlom nastal, až keď som sa rozišla s dlhoročným priateľom. Vtedy som asi za rok a pol schudla trinásť kilogramov. Vôbec mi nechutilo jesť.

Ako sa udržujete vo forme, keď sa už na diéty nespoliehate?

Naučila som sa jesť a diéty nedržím. Všetko si dávam po troškách. Predtým som vedela, že keď napríklad ochutnám lyžičku nutely, vzápätí ju zjem celú. Teraz si jednoducho vyberám z každého jedla trošku. Nikoho tak neurazím a najem sa. Samozrejme, že sú dni, keď zhreším. Napríklad v nedeľu si neodpustím koláče. Vo forme sa udržujem cvičením. Do fitnescentra chodím pravidelne päť-šesťkrát do týždňa, podľa toho ako mi to vychádza.

Neprekáža vám tlak na televízne moderátorky, aby mali ideálne miery?

Prekážalo mi to, keď som mala problémy so stravovaním. Ak som vtedy niečo zjedla, mala som pocit viny. Sama na seba som vyvíjala psychický tlak. Teraz mi to už vôbec neprekáža. Možno je to tým, že sa držím a verím si, že nepriberiem. Cítim sa dobre taká, aká som, a vlastne mi už nikto nič nehovorí. Mohlo by to byť, pochopiteľne, aj lepšie, ale som spokojná. Trend môžem diktovať aj ja a nielen tie príliš chudé.

Nezostali vám po nerozvážnom správaní žiadne trvalé následky?

Našťastie nie. Snažím sa žiť zdravo. Dokonca sa otužujem studenou vodou. Jediným zdravotným problémom, ktorý ma v minulosti ešte trápil, bol herpes na oku. Tak ako sa niekomu vyhodil nad ústami, ja som ho mala na tomto nepríjemnom mieste. Po každom herpese mi na oku zostala malá jazvička. Okuliare síce nemusím nosiť, ale keď sa pozriem do diaľky, vidím ľavým okom trochu rozmazane.

Ľudí zaujmete svojím zvláštne zastretým hlasom...

V detstve som veľmi rada spievala, najmä ľudové pesničky. Chodila sa dokonca na súťaže a niektoré som aj vyhrala. Hlasivky som si však presilila, keď som raz spievala po angíne. Môj zastretý hlas je následok operácie, pri ktorej mi z hlasiviek odstraňovali uzlík. Odvtedy nemôžem spievať.

Boli by ste ochotná podstúpiť kvôli kariére plastickú operáciu?

Nie, ani náhodou. Nikdy by som to neriskovala. Vždy tu predsa existuje možnosť, že sa to nemusí podariť. Nie som za radikálne riešenia. Myslím si, že postavu si každý môže zlepšiť po troškách. Napríklad cvičením, ale aj rozličnými masážami.

V stravovaní máte za sebou niekoľko experimentov. Rada skúšate niečo nové aj v oblasti vizáže?

Som úplne ohybný typ. Nie som konzervatívna a zmien tohto druhu sa vôbec nebojím. Mne je to jedno, zverím sa do rúk hocikomu. Vyskúšam, čo mi navrhnú. Aj čo sa týka mejkapu. Rada si dám poradiť. Len keď človek ustavične skúša niečo nové, môže dospieť k pozitívnej zmene.

Dali ste si predĺžiť vlasy. Ako ste s nimi spokojná?

Veľmi, len sú náročnejšie na úpravu, odrazu ich mám strašne veľa. Budem sa musieť častejšie dávať česať v kaderníctve. Výhoda je najmä v tom, že keď mi ich upravia, účes mi drží celý týždeň. Zvykol si už aj môj priateľ Carmelo, hoci najprv nebol touto zmenou príliš nadšený. Teraz sa mu to už páči.

Prečo sa to Carmelovi najprv nepáčilo?

Má ma najradšej prirodzenú.

Váš priateľ je zo Sicílie. Napriek vzdialenosti, ktorá vás delí, máte harmonický vzťah. Ako sa dá zvládnuť vzťah na diaľku?

Neviem dať všeobecne platný recept. Sama za seba musím povedať, že je to tým, čo som prežila. Predtým som mala sedemročný vzťah. Bol takisto krásny, ale zaoberala som sa stále len svojou láskou. Asi to bola aj jedna z príčin, prečo skončil. Celú svoju energiu som venovala vzťahu, všetko ostatné bolo druhoradé. Tým, že som s Carmelom menej, venujem sa viac práci, začala ma napĺňať a som šťastná. Aj keď s ním nie som, mám ho stále v mysli.

Patrí k výbušným Talianom, ktorí sú žiarliví a lietajú u nich doma taniere?

Samozrejme, že Carmelo trochu žiarli. Je však veľmi rozumný. Vie, že to, čo robím, robím z presvedčenia a on to rešpektuje. Nedávam mu dôvod, aby žiarlil a on mne takisto nie. Vo vzťahu je veľmi dôležité, aby muž žene ničím nenaznačoval, že by sa mohol orientovať aj niekde inde. Ak napríklad pozerá dvojica spolu televíziu a chlap povie, táto žena sa mi páči, u partnerky to môže vyvolať zlý pocit a stratu sebavedomia. Carmelo mi ešte nikdy nepovedal, že by sa mu nejaká iná páčila viac.

Nemáte problémy vyjadriť všetky pocity v cudzom jazyku?

Dohodneme sa aj bez slov. Komunikácia v taliančine mi však nerobí problémy, hovorím ňou plynulo. Carmelo sa pomaly učí po slovensky, niekedy ma svojimi znalosťami naozaj milo prekvapí.

Taliani majú radi veľké rodiny, rozprávali ste sa už o deťoch? Koľko by ste chceli mať?

Tri. Dohodli sme sa, že najprv dve, a keď tie budú veľké, tak potom príde tretie.